Milan Chladil nahral počas svojho života 350 piesní a stal sa jedným z
najobľúbenejších českých spevákov džezovej a swingovej éry. V pondelok
8. februára uplynie 90 rokov od jeho narodenia.
Milan Chladil sa narodil 8. februára 1931 v Brne. "Začínal som medzi niťami. Otec bol krajčír a aj zo mňa chcel krajčíra urobiť,"
spomína spevák v dokumente, ktorý o ňom nakrútila Česká televízia. V
tom čase sa umenie považovalo tak trochu za komediantstvo, a tak otec
trval na tom, že Milan Chladil musí mať najprv v ruke remeslo. Keď sa
dozvedel, že Milan spieval v brnianskej kaviarni, bol schopný mu za to
dať pár faciek.
Láska k hudbe však bola silnejšia. Brniansky dirigent a kapelník Erik
Knirsch počul Chladila spievať a v roku 1951 ho angažoval vo svojom
orchestri. Milan Chladil vynikal príjemne zafarbeným hlasom a hoci
pôsobil ako skúsený spevák, zapísal sa na konzervatórium. V roku 1954
prestúpil do orchestra Zdeňka Bartáka v Prahe, až napokon v roku 1956
dostal ponuku od Karla Vlacha. Jeho orchestru potom ostal verný počas
celej svojej profesionálnej kariéry, aj keď príležitostne vystupoval aj s
inými telesami.
Zaujal už prvými piesňami Arrivederci Roma a hlavne Granada, ktoré s
Vlachovým orchestrom nahral v novembri 1956. Po prevzatých piesňach
nahral v decembri 1961 prvú úspešnú pieseň domácich autorov Chtěl bych
mít kapelu.
Nezabudnuteľnú spevácku dvojicu vytvoril s Yvettou Simonovou. "Keď
som prišla do orchestra Karla Vlacha, Milan Chladil už s nimi spieval.
Bol to nápad Karla Vlacha a Vladimíra Dvořáka, urobiť z nás duo," uviedla
Yvette Simonová v rozhovore pre TASR. Prvý hit dvojice niesol názov O
nás dvou. Potom prišli ďalšie úspešné piesne: Deti z Pirea,
Sentimentální, Ven, Santa Anna Maria, Až na severní pól či Amore, amore.
Spolu so Simonovou hosťovali aj v Hudobnom divadle Karlín, hrali v
muzikáloch Hello, Dolly a Muž menom La Mancha. Ich spolupráca vydržala
celých 28 rokov, až do Chladilovej predčasnej smrti.
V muzikáloch a operetách účinkoval Chladil aj samostatne (My Fair Lady).
K jeho hitom patria aj piesne Je nás jedenáct, Pigalle, Jezdím bez
nehod, Krásné je žít, Já se dnes dopoledne žením, či Matylda. V prvom
ročníku ankety Zlatý slávik za rok 1962, keď bola vyhlásená iba jedna
spoločná kategória pre speváčky aj spevákov, obsadil Chladil piate
miesto, za rok 1963 bol opäť piaty, za rok 1964 už bola samostatná
kategória speváčok a spevákov a Chladil skončil druhý za Karlom Gottom.
Často spolupracoval a vystupoval so spevákom Karlom Hálom.
Milan Chladil však vynikal nielen hudobným, ale aj športovým nadaním.
Ovládal všetky loptové hry a aj so svojimi kolegami využíval všetok
voľný čas na futbal či tenis – aj napriek hroziacim zraneniam, ktoré
potom komplikovali jeho účinkovanie na javisku. Bol dobrý herec, bavič,
imitátor zvierat aj ľudí a podľa kolegov či kamarátov okolo seba
nepretržite šíril dobrú náladu. Pri práci aj pri zábave disponoval
nevyčerpateľným množstvom energie. Keď sa necítil dostatočne vyťažený
Orchestrom Karla Vlacha, dal dokopy sprievodnú kapelu, s ktorou spolu s
Yvettou Simonovou chodili na zájazdy.
Počas návratu z vystúpenia v Kašperských horách na Šumave 28. júna 1984
dostal spevák infarkt za volantom svojho auta. Zomrel neďaleko mesta
Příbram vo veku 53 rokov. Okrem pracovného nasadenia mohla mať vplyv na
stav jeho srdca aj reumatická horúčka, ktorú prekonal v mladosti.
Jeho spevácku dráhu dokumentujú kompilácie 20x Milan Chladil (1995), 20x
Milan Chladil podruhé (1999), dvojkompilácia Sladké hlouposti s Yvettou
Simonovou (2005) a dvojkompilácia Ať hudba dále zní/50 nejslávnejších
evergreenů (2010).